Chémia

Vynaložené úsilie záhradkárov pri pestovaní ovocia a zeleniny, alebo aj okrasných rastlín nie je vždy úmerné dosiahnutým výsledkom. Jedným z dôvodov tohto neúspechu je aj nedocenenie ochranných zásahov proti škodlivým činiteľom, ktorými sú choroby, škodce, prípadne nežiadúca vegetácia. Chemické prípravky určené na ochranu rastlín proti škodlivým činiteľom môžu zvýšiť úrody pestovaných plodín a zlepšiť ich zdravotný stav, čím sa zvýši aj nutričná hodnota pestovaných rastlín.

Rozdelenie prípravkov podľa ich biologickej účinnosti

  1. Zoocídy - prípravky proti živočíšnym škodcom. Ďalej ich delíme na:
    • insekticídy - prípravky proti škodlivému hmyzu
    • akaricídy - prípravky proti škodcom
    • namatocídy - pripravky proti háďatkám
    • moluskocídy - prípravky proti slizniakom a ostatným mäkkýšom
    • rodenticídy - prípravky proti hlodavcom
    • aphicídy - prípravky s výrazným účinkom na vošky
    • ovicídy - prípravky s výrazným účinkom na vajíčka hmyzu
    • larvicídy - prípravky s výrazným účinkom na larválne štádium hmyzu
    • imagocídy - prípravky s výrazným účinkom na dospelý hmyz
    • repelenty - prípravky na odpudzovanie živočíšnych škodcov
  2. Fungicídy - prípravky proti hubovým chorobám rastlín. Niektoré fungicídy majú aj bakteriálne účinky proti bakteriózam. Delíme ich na:
    • moridlá - na morenie semien a sadivového materiálu
    • dezinfekčné prípravky - na dezinfekciu pôdy
    • prípravky na ochranu nadzemných častí rastlín
  3. Herbicídy - prípravky proti burinám a na ničenie nežiadúcej vegetácie. Priraďujeme k nim aj dofolianty na urýchlenie odpadávania listov a desikanty na vysušenie rastlín na koreni.

 

Prozdelenie prípravkov podľa spôsobu účinku na škodlivé činitele

  1. Zoocídy:
    • Dotykové (kontaktné) - na živočíšneho škodcu pôsobia pri dotyku s jeho telom, prenášajú sa do ústrednej nervovej sústavy alebo môžu pôsobiť aj leptaním pokožky škodcu pri styku s povrchom jeho tela.
    • Dýchacie - nazývame ich tiež fumiganty a pôsobia nepriznivo tým, že zamedzujú hmyzu príjem kyslíka a spôsobujú smrť udusením. Mnohé insekticídy majú popri hlavnej forme účinku aj fumigačný účinok ako vedľajší a to tým, že sa na voľnom vzduchu odparujú.
    • Žalúdočné (požerové) - pesticíd so žalúdočným účinkom sa má dostať na tie časti rastlín, ktorými sa škodca najviac živí. Do tela škodcu sa dostáva cez ústne ústrojenstvo, narušuje žalúdočnú výstelku, dochádza k zastaveniu zažívacich procesov, otráveniu živočícha, prípadne rozkladu vnútorností.
    • Hĺbkové a systémové - prípravky, ktoré pôsobia proti živočíšnym škodcom priamo a tiež prostredníctvom rastliny. Hĺbkový pesticíd má schopnosť prenikať do rastlinných pletív, t.j. list rastliny ošetrený hĺbkovým insekticídom na lícnej strane je toxický aj na rube listu (proti bodavo-cicavému hmyzu - roztoče, vošky).
      Pesticídy so systémovým účinkom prenikajú po ošetrení do pletív rastliny a pomocou vodivých zväzkov sa rozvádzajú po rastline, ktorá sa počas účinnosti pesticídu stáva pre živočíšneho škodcu toxická.
      Prednosťou systémových pesticídov je, že neškodia užitočnému hmyzu, pretože s ním neprichádzajú do styku. Systémové pesticídy sa aplikujú vo forme postreku, zálievkou ku koreňom rastlín, alebo ako granulované sa zapracujú do pôdy. Systémové prípravky sú účinnejšie v období intenzívneho pohybu rastlinných štiav (v prvej polovici vegetačného obdobia).

      Viaceré insekticídy sú známe kombinovaným účinkom, napr. dotykovo-požerovým, dotykovo-dýchacím a pod.
      V minulosti sa uprednostňovali insekticídy so širokým spektrom účinnosti proti mnohým druhom živočíšnych škodcov vrátane užitočného hmyzu. Dnes sa uprednostňujú v súlade so zásadami integrovanej ochrany rastlín insekticídy so špecifickými účinkami proti jednotlivým, alebo niekoľkým druhom škodcov (aphicídy, akaricídy), ktoré neničia užitočný hmyz.
      Do skupiny zoocídov zaraďujeme aj látky, ktoré sa vyznačujú nepriamym účinkom na živočíšnych škodcov. Patria medzi ne repelenty - látky vábiace škodlivý hmyz, metamorfózne hormóny - látky narúšajúce zákonitú premenu hmyzu, brzdiace jeho rozmnožovanie a antifeedanty - látky s protipožerovým účinkom, spôsobujúce poruchy vo výžive hmyzu.
  2. Fungicídy:
    • Dotykové (kontaktné) - pôsobia pri styku s rozmnožovacími orgánmi húb a narúšajú enzymatický pochod v ich organizme.
    • Systémové - do rastlín vnikajú listami alebo koreňmi (pri zálievke) a premiestňujú sa do celého rastlinného organizmu. Škodlivého činiteľa ničia priamo, alebo prostredníctvom látok vznikajúcich pri ich metabolizme. Pri opakovanom používaní systémových fungicídov je nebezpečenstvo vzniku rezistentných (odolných) kmeňov huby a preto je potrebné striedanie používaných systémových fungicídov s fungicídmy dotykovými.
  3. Herbicídy:
    • Selektívne (výberové) - používajú sa pred sejbou, po sejbe, po vzídení alebo po zbere plodiny. Ich selektívne pôsobenie umožňujú najmä kvalitatívne rozdiely medzi kultúrnou rastlinou a burinami (odlišný tvar a postavenie listov, ochlpenie listov, pokrytie voskovou vrstvičkou, uloženie vegetačného vrcholu). Pri novších herbicídoch ide o druhovú odolnosť alebo citlivosť skupiny rastlín na danú chemickú zlúčeninu podmienenú fyziologickými vlastnosťami. Pri koreňových herbicídoch je významné tiež rozdielne uloženie koreňového systému kultúrnej rastliny a buriny. Pri všetkých druhoch selektívnych herbicídov je potrebné dodržiavať požadovaný čas aplikácie z hľadiska rastovej fázy kultúrnych rastlín a burín, rešpektovať požadované poveternostné podmienky, správnosť dávkovania a spôsob aplikácie prípravku.
      Podľa účinku na buriny delíme selektívne herbicídy na:
      • Kontaktné (dotykové) - pôsobia iba na vzídené buriny a to len na tie časti, ktoré boli zasiahnuté a nie sú rozvádzané po rastline
      • Systémové - do rastliny prenikajú nadzemnými aj podzemnými časťami a rozvádzajú sa po rastline. Zasiahnuté citlivé rastliny majú porušenú látkovú výmenu, spomaľujú rast nadzemných aj podzemných častí rastliny a deformujú sa.
      • Koreňové - rastliny ich intezívne prijímajú prostredníctvom koreňového systému. Aplikujú sa spravidla pred vzídením. Koreňové herbicídy zotrvávajú určitý čas v pôde a účinne pôsobia na klíčiace semená burín. Niektoré ničia aj vegetatívne orgány viacročných burín v pôde (pýr, púpava lekárska, pupenec roľný, pichliač roľný). Pri ich používaní je potrebné rešpektovať možnosť dlhodobého zotrvania v pôde a prípadné nebezpečenstvo poškodenia nasledujúcej plodiny.
    • Neselektívne (totálne) - využívame ich pri ničení burín v porastoch, pričom nesmieme zasiahnuť kultúrnu rastlinu, prípadne na nepoľnohospodárskych plochách (chodníky, okolie plotov).
      Pri voľbe totálneho herbicídu dbáme na druhové zloženie burín, ich rastovú fázu a na susedné kultúry (možnosť ich poškodenia).
      Podľa spôsobu účinku ich delíme na:
      • Kontaktné - v pôde zanechávajú rezíduá dlhší čas a majú herbicídny účinok.
      • Systémové - sú všestranne použiteľné, rýchlo sú rastlinami prijímané a rozvádzané zelenými časťami rastlín. Nevýhodou je krátky čas herbicídneho účinku. V pôde nezanechávajú rezíduá.

      Viac na www.floraservis.sk